C O   Ž I V O T   D A L  . . .   a  V Z A L

Zamyšlení a rozhovory o věcech

kolem nás...

...ale i o samotném smyslu života...


Aká asi bude tvár Sveta o 5 rokov?

tartaria.sk

TVÁR SVETA

svarga

 

Dnes sme si už dávno zvykli na rozličné proroctvá, z ktorých sa – ako keby – žiadne neplní. O tom, či sa proroctvá plnia alebo nie sme už písali.

Už sme si však zvykli aj na to, že ani len pôvodné árijské učenie nie je dnes bez skreslení. Týmto opakujeme, že krišnaitské, tzv. „védické“ učenia boli značne skreslené. Aj o tom sme už neraz písali, preto vari iba jedno praktické doplnenie k inkarnáciám.

Nikdy a za ŽIADNYCH okolností sa nestáva, žeby sa tu, na Midgard-Zemi niekto inkarnoval len tak, nejakou náhodou. Nikto z nás, ani nikto z tých, kto žije okolo nás či s nami sa tu neobjavil len tak, akousi náhodou. Nikto sa len tak neinkarnuje v jednom živote ako kráľ a hneď nato v druhom ako žobrák. Kon Príčina-Dôsledok nikto nevypol a určite nevypne. Teda potiaľ nie, kým existuje tento Vesmír.

My vieme, že nová inkarnácia vo svojej podstate nie je výhra, ale zlyhanie predchádzajúcej inkarnácie. Napriek tomu sa však práve teraz nachádzame vo veľmi zvláštnej, doslovne unikátnej inkarnácii. To preto, lebo o možnosť inkarnovať sa v období, kedy dôjde k prechodu do Zlatého Veku je vždy mimoriadne veľký záujem. Pretože v takomto prelomovom období je možnosť doslovne vynulovať všetok svoj negatív a vojsť do Novej Hry úplne čistými.

Aby sme si to priblížili nám pochopiteľným obrazom predstavme si, že na to, aby sme sa dostali do tejto (alebo aj akejkoľvek inej) inkarnácie musíme pred vstupom podpísať „kontrakt“. V kontrakte sú väčšinou pre nás nevýhodné podmienky, ale bola to JEDINÁ možnosť ako sme sa do tejto hry mohli dostať. Drvivá väčšina záujemcov ostala za „dverami“.

Tí, ktorí dozerajú na vstup do inkarnácie však môžu – podľa svojho uváženia – doplniť do kontraktu také podmienky, ktoré sú pre nich výhodné. Sú to väčšinou bytosti, ktoré žijú z energií odoberaných od nás. Je to daň za naše konanie.

Každá inkarnácia vždy obsahuje napríklad stretnutie s predurčenou pre nás ideálnou polovičkou. Treba si však uvedomiť, že ak máme generovať stravu pre tých, s ktorými sme podpísali kontrakt, aby sme sa tu mohli dostať, musíme generovať pre nich negatív. Znamená to, že stretnutie môže byť aj iné, ako si predstavujeme. Môžeme sa napríklad stretnúť až vtedy, keď už máme iného životného partnera či partnerku. Môžeme sa dokonca stretnúť aj iba náhodne na ulici – podmienka kontraktu je takto tiež naplnená. Ak však chceme nakoniec naozaj žiť so svoju ideálnou polovičkou, tak musíme prekonať veľmi veľa negatívnych situácií. Rovnako ak máme generovať negatív už v rodinách, tak sa priamo v okruhu našich blízkych a príbuzných inkarnujú také beštie, ktoré pre nás nachystajú skúsenosti typu zrady, nečestnosti, sebectva, udavačstva a podobne. Dôležitá je vždy naša reakcia – prijmeme to ako rabi alebo ako Živí Človekovia so slobodnou Vôľou?

Toto všetko nám bolo pred podpisom kontraktu jasné, ale aj tak sme so všetkým súhlasili – naozaj nič sa tu nestáva bez nášho predchádzajúceho súhlasu. Prečo? Lebo to, čo môžeme dosiahnuť je hodné každého strádania – odchod z tejto 12-rozmernej Hry nahor, po Zlatej Strednej Ceste Duchovného Vývoja. Práve pre túto možnosť je inkarnácia v čase prelomu Hier unikátna. Nepremrhajme preto túto šancu, odpovedajme na volanie – naša povinnosť je vyvíjať sa. Všetko ostatné je prehra. A teraz môže byť už definitívna.

Akonáhle vystúpime do vysokých rozmerností, nadobudneme právo zmeniť vstupné podmienky tejto inkarnácie na také, ktoré sú už pre nás výhodné. A to je vyslobodenie sa zo Samsáry. Čím nižšia rozmernosť Hry, tým viacej podmienok. Čím vyššia rozmernosť Hry, tým menej podmienok, ale zato vláda vlastnej autority. Musíme však vystúpiť do vysokých rozmerností. Rabstvo a ambície nie je vysokorozmerná úroveň Hry. Presnejšie, delená časť Hry nie je vysokorozmerná.

V našej inkarnácii zažijeme koniec 12-rozmernej Hry, teda návrat Zlatého Veku. „My“ však neznamená „všetci“. Prežitie nie je povinné.

Vráťme sa však k pôvodnej myšlienke – k proroctvám a predpovediam. Dnes si znovu pripomenieme jedno, o ktorom sme už v minulosti písali. To preto, lebo sa má začať napĺňať na jeseň tohto roku, roku 2019.

Ako sme už uviedli v inom článku, po Rieke času existujú body, ktoré sa nemôžu nestať (stanovil ich Stvoriteľ), ale aj také, ktoré sú síce viditeľné ako budúcnosť, ale je to iba jeden z variantov, ktoré sa nemusia stať, ak budeme konať iným spôsobom.

Akým bodom je udalosť, ktorú opísal v roku 2007 Sergej Alexejev vo svojej knihe, ktorá vyšla r. 2008 necháme na vás. Môže to byť niečo, čo už bolo zmenené vplyvom iných udalostí, alebo práve naopak, môžeme sa práve teraz približovať ku kritickému bodu hromadenia energie, ktorá sa prejaví ako ničivá. Prečo a pre koho nakoniec ukáže „priamy prenos“.

Existujú rôzne cykly vývoja spoločnosti, ktoré bývajú unikátne pre konkrétne národy. Raz sú navrchu jedny národy, inokedy zase druhé. 303 ročný cyklus sa dá vypozorovať z dejinných udalostí Ruska. Samozrejme, 303 rokov ± prijateľná korelačná odchýlka. Ak by sme na tento cyklus uplatnili metodiku iteračného výpočtu z numerickej matematiky, tak môžeme povedať, že je vypočítaný prediktor, ktorý predikuje pravdepodobnosť výskytu danej udalosti – prechod cyklu nulovou hodnotu a pokračovanie už pod iným vektorom. K tomuto prediktoru sa však nevyhnutne dopočítava korelačná odchýlka, teda dospejeme ku korektoru. Až takto presne určíme výsledok. Teda „presne“ z pohľadu numerických metód matematickej štatistiky, lebo skutočnú hodnotu niečoho sotva dokážeme niekedy spoznať.

Zmena v Rusku – v zmysle určeného prediktora – je predikovaná na rok 2021. Ale vzhľadom na korelačnú odchýlku uvidíme vplyv korektora už 2 roky predtým, t.j. v „našom“ roku 2019.

Na Jamale a Gydanskom polostrove v Západnej Sibíri dôjde na jeseň 2019 k niekoľkým nevysvetliteľným haváriám na transportom systéme plynovodov a ropovodov. Následne ich opravia a na všetko sa postupne zabudne. Ale uprostred zimy sa objaví v zemi niekoľko trhlín orientovaných v smere poludníkov prechádzajúcich cez náleziská ropy a zemného plynu. Budú dlhé 4-5 km a v niektorých miestach široké viac ako meter. Na pohľad budú vyzerať absolútne neškodné, keďže v tých oblastiach sú mohutné kvartérne ložiská a navyše trhliny budú na jar prekryté blatom. Na jar bude objavených aj niekoľko neveľkých prepadnutých plôch medzi niektorými trhlinami. Kritickým faktorom – ktorý naruší už aj tak krehkú rovnováhu – sa stanú aktívne využívané náleziská ropy a zemného plynu Bovanenskoje (Бованенское), Novoportovskoje (Новопортовское) a Charasovejsko (Харасовэйско), v ktorých kvôli zvýšeniu úrovne ťažby začnú prevádzať zosilnené explózie vnútri ropných slojov nálezísk. Vznikne silný rozruch, pretože sa začnú trhať a deformovať línie plynovodov aj ropovodov. Za hlavnú príčinu však oficiálne označia daždivú jeseň a veľmi studenú zimu s malým množstvom snehu. Ale aj tak poplašné správy sa začnú objavovať až na jar, keď sa topia snehy. Zvyčajné záplavy nenastanú a tundra – ktorá v tomto období zvyčajne býva zaliata vodou, čo vidno veľmi dobre z vrtuľníkov – ostane suchá. Kvôli otepleniu vo večne zamrznutej oblasti nebude vidno žiadne trhliny. Kým vedci sa budú snažiť prezentovať rôzne hypotézy – hoci im už bude jasné čo sa deje – aby oficiálne objasnili tieto javy, tak na miestach vrtov topografi už zaregistrujú poškodenia topografických značiek a prerušenia násypov vozoviek. A až po tomto sa začne skutočné, systematické skúmanie situácie.

Ale v lete roku 2020 sa už aj bez tohto výskumu stane jasné, že sa spustila katastrofa Západosibírskej nížiny. Jamal klesne úplne pod hladinu mora a v priebehu nasledujúcich 2 mesiacov už nebude čas na zakonzervovanie a uzavretie priemyselných ťažobných vrtov. Ledva stihnú evakuovať ľudí. Najskôr vyplávu a následne klesnú pod hladinu všetky plynovody a ropovody, zaplaví západnú časť Gydanského polostrova. Zmizne Obský záliv a vznikne more, z ktorého budú trčať vrcholy ťažobných veží, ale čoskoro ich pohltia morské vlny. Bude nasledovať rýchly pokles Západosibírskej nížiny aj vďaka postupnému zohrievaniu a topeniu sa podzemných ľadov. Uprostred leta už zmizne celá Jamalo-Nenecká autonómna oblasť. Pobrežím nových vodných priestorov sa stane breh rieky Taz na východe a Preduralie na západe. Ak sa pozriete do mapy uvidíte, že nové more bude široké cca 2 000 km. Na jeseň sa osada Okťabrskoe (Октябрьское), mestá Surgut (Сургут), Nižnevartovsk (Нижневартовск) a Streževoj (Стрежевой) ocitnú na dne mora, ktoré neskôr dostane názov „Západosibírske“.

Mesto Kolpaševo (Колпашево) sa stane prímorským – dnes sa nachádza cca 200 km severne nad Novosibirskom. Tu sa premiestni aj ústie rieky Ob. Nezaplaví Taru na Irtiši (severne nad Omskom) ani Ťumeň (Тюмень). Mesto Priobie (Приобье) sa ocitne na ostrove a napoly zaplavený Toboľsk (Тобольск) bude evakuovaný.

Nové more bude hlboké iba cca 20-50 metrov okrem miest s hlbokými prepadlinami, ktoré vznikli neľútostným drancovaní ropy a zemného plynu – čo aj bude príčinou katastrofy. Bude však veľmi špinavé, pretože ani jeden vrt – či už ropný alebo plynový – nestihli neuzavrieť, teda ropa aj plyn budú naďalej vytekať do mora. Okrem toho tam už dnes existuje veľké množstvo čiernych, ropných jazier ako následok nekompromisnej ťažby – v podstate drancovania zemských zdrojov. Na povrchu budú okrem ropy plávať aj zvyšky zaplavených lesov.

 

To najnebezpečnejšie však bude neregulované uvoľňovanie sa zemného plynu do ovzdušia. Nad čiernym morom bude dochádzať k častým výbuchom podobným vákuovým náložiam. Nakoniec sa vznieti more.

Iskry týchto zábleskov bude vidno z Moskvy aj Vladivostoku, obloha bude neraz po nociach červená kvôli presýteniu stratosféry plynmi. Začnú sa čierne dažde, pretože v atmosfére sa budú trvalo nachádzať sadze zo spálenej ropy. Táto sadza – vydvihnutá ohňovými stúpajúcimi prúdmi a nesená vetrami – v roku 2021 napadne na ľady Severného pólu, na Grónsko a aj na vrcholy niektorých vysokých pohorí s nízkym tlakom. A slnko už dielo skazy dokončí. Čo znamená čierna sadza na bielom snehu je určite každému jasné.

Rozsah a význam tejto katastrofy zasiahne globálne celý svet. Zrúti sa ekonomika zjednotenej EÚ, pretože ostane bez zemného plynu a uhľovodíkov. Rozpadne sa, pretože spolu je dobre, keď sa ekonomike darí a všetci sú sýty. Ale prežiť je vždy lepšie osamote. Vtedy uvidíme, akých naozaj máme v Európe „kamošov“. A nielen v Európe.

V Európe sa úplne zastaví chemický, ropný aj automobilový priemysel. Následkom zastavenia odbytu skolabuje metalurgický priemysel, viac ako o polovicu klesne produkcia elektrickej energie, ktorej cena sa však vyšplhá do astronomických výšok. Následne rýchlo skolabuje aj ľahký priemysel a doprava – vrátane železničnej.

Národ na Slovensku bude mať možnosť – ak sa tento scenár naplní – vyjadriť „vďaku“ našej „prezieravej strane a vláde“. Stali sme totiž „najväčšou automobilovou veľmocou sveta“ (výroba v prepočte na počet obyvateľov)…

USA vzhľadom na to, že jej armáda je zamotaná vo všetkých kútoch sveta už nebudú schopné ovplyvniť priebeh udalostí. Európa – už rozdelená – ostane na svoje problémy sama. Rovnako aj USA, ale nikto nebude pomáhať ani Rusku pri odstraňovaní následkov ekologickej katastrofy.

Takéto a podobné prognózy by bolo možné považovať za úplnú utópiu, pokiaľ si nevšimneme jeden veľmi málo známy fakt, o ktorom však geológovia v Rusku dávno veľmi dobre vedia. O tejto skutočnosti dobre vedia aj veľké ropné a plynárenské spoločnosti Ruska ako sú Lukoil, Gazprom, Rosnefť a ďalšie. Ignorujú ju preto, lebo keďže poznajú skutočný stav vecí, horúčkovito sa snažia vyťažiť čo najviac čo najlacnejším spôsobom – aby čo najviac a čo najrýchlejšie zarobili. Inak by ešte pred rokom 2005 nezastavili ani stavbu železnice na polostrov. A o čom vlastne vedia? Ale veď kľúč je vo veľmi jednoduchej, v podstate úplne detskej odpovedi na otázku: „Ak sa vyťaží z hlbín Zeme ropa a plyn – čo tam ostane?“

Predsa obrovské prázdne miesta. Vytvorili sa pod Západosibírskou nížinou v oblastiach ťažby ropy a zemného plynu. Ešte okolo roku 2007 boli odhadované od 3 (troch) do 11 (jedenásť) tisíc kubických kilometrov.

Sú to kozmické čísla, veď už len predstaviť si objem 1 kilometra kubického je ozaj impozantné. Aké sú v skutočnosti vyťažené priestory dnes? Musíme si uvedomiť, že objem prázdnych miest narastá každou minútou…

Všetky ťažobné spoločnosti sú veľmi úzko prepojené na putinský režim. Ťažia, priam drancujú Rusko, ale VŠETKY peniaze za tieto suroviny vyvážajú do posledného dolára z krajiny na Západ. Pre ruský národ nejde ani jediný vyťažený dolár.

Niekto by možno chcel namietnuť, že veď z čoho by inak ruský zbrojárenský priemysel vyvinul také vynikajúce zbrane, aké sú dnes vyvinuté? Tu je odpoveď tiež až zarážajúco jednoduchá. Veľa vývojových stredísk zbrojných závodov sprivatizovali tí, ktorí tam už predtým pracovali ešte za Sovietskeho Zväzu. V ťažkých 90-tych rokoch prežili vďaka takým zákazníkom ako sú India či Čína. Veľkú časť z toho, čo zarobili na predaji zbraní a zbraňových systémov investovali do vývoja nových technológií. Ako by na takého veľké finančné prostriedky reagovali Sloveni? Nuž – nakúpili by jachty, majetky v zahraničí, skrátka všetko by čo najlepšie ukryli pred národom. V Rusku to však Rusi neurobili. Tí, ktorí sú pri moci a drancujú Rusko nie sú Rusi.

Teda tak, špičkovú vojenskú techniku vyvinuli, ale Armáda – pod kontrolou rodiny altajského šamana – sa nijako neponáhľa ju nakúpiť. Pravdaže okrem tých niekoľkých kusov, ktoré možno ukazovať pri vojenských prehliadkach na Krásnom námestí v Moskve každoročne na 9. mája…

Nijako nemôžeme tvrdiť, že táto opísaná udalosť z knihy Sergeja Alexejeva zverejnená v roku 2008 sa 100% splní. Autor sám sa už odsťahoval z Petrohradu a žije v osade v pohorí Uralu. Ural – presne ako naše Vysoké Tatry – tak či onak ostane nad vodou.

Nijako však nikto nezaručí ani to, že niečo také sa nestane. Výber variantu a rozhodnutie konať či nekonať dnes je na každom človeku samostatne. Ak by však došlo k takémuto variantu, vyjasnilo by sa aj niekoľko ďalších súvislostí. Takáto katastrofa – spôsobená drancovaním Prírody vládnucou klikou – môže spustiť taký vývoj udalostí, ktorý nakoniec privedie Svet k materializácii očakávaných zmien. Navyše to môžeme spárovať s ďalšími proroctvami. Nami už spomínané indické proroctvo hovorí o ukončení vojny na Donbase v rokoch 2019-2020. Na jej konci už nemá byť dolár. Ale vojnu na Donbase riadia spoločne Siví vo vedení Ruska so Sivými vo vedení Ukrajiny, aj keď za podpory Sivých z USA. Ak padne sivá vláda v Rusku (v USA nestačí), veci sa pre človekov iba zlepšia. Okrem toho, Cayceho proroctvo hovorí, že v USA mal byť posledným prezidentom 44. Trump je síce 45. prezidentom, ale ako skutočný prezident vojde do zoznamu prezidentov iba vtedy, ak svoje volebné obdobie aj dokončí. Prezidentské voľby v USA boli r. 2016, teda r. 2020 budú ďalšie – a pri takýchto udalostiach budú?

Dnes už nebohý Nemec Alois Irlmaier hovorí o udalosti, pri ktorej po 3 dni nebude v Európe vidno slnko. Všetkým odporúča sedieť v domoch a v žiadnom prípade nevychádzať von. Tí, ktorí pri nástupe tejto tmy budú uzavretí v domoch prežijú. Všetci vonku zahynú. V podstate rovnaké proroctvo poznáme z dedinky pri Krompachoch, pričom ho zachovala v liste babka bylinkárka svojej vnučke, ktorá je však už dnes tiež babkou. A navyše – a to je novinka – jeden náš známy počul v podstate identické proroctvo v sedemdesiatych rokoch minulého storočia v oblasti Zádielskej doliny.

Ak by šlo o opis spádu takýchto otravných sadzí, tak by to mohlo byť vysvetlenie. Ak by totiž išlo o vojenské udalosti a použitie bojových plynov, tak jednoduché utesnenie domov by nezaručovalo prežitie.

A možno je to hra Prozreteľnosti. Chamtivosťou ničili Svet, nuž chamtivosť ich zahubí. Teda aká bude tvár Sveta o 5 rokov?