C O   Ž I V O T   D A L  . . .   a  V Z A L

Zamyšlení a rozhovory o věcech

kolem nás...

...ale i o samotném smyslu života...


„Slovensko si nedáme – nechceme štátny prevrat!“

Informace, které zde uvádím, jsou většinou převzaty z jiných webů. Nemohu kontrolovat jejich správnost, a proto je nepředkládám jako ,,ověřenou a pravdivou informaci“, ale pouze jako materiál k vlastnímu přemýšlení. To, že je zde přetisknu, neznamená, že se vším souhlasím, mnohé mi jen připadá hodno přečtení a přemýšlení. Je tedy na každém čtenáři, aby si sám zhodnotil, co může a nemůže odpovídat realitě. Vezme-li čtenář informace jen jako impulz k vlastnímu přemýšlení, srovnávání, tedy vlastní činnosti, pak mu to nemůže ublížit, ani jej to někam svést…-ZF-


 

Prosím pozorne prečítať!

 

V Bratislave sa konečne konal aj protimíting. Pod názvom „Slovensko si nedáme – nechceme štátny prevrat!“ sa v stredu konalo na Hodžovom námestí zhromaždenie občanov na protest proti protislovenskému prezidentovi, základniam NATO, nútenej zmene demografie Slovenska, Istanbulskému dohovoru a slovenskému majdanu.

 

Protimíting pod názvom „Slovensko si nedáme – nechceme štátny prevrat!“

 

Asi pol tisícky občanov vytvorilo pred Prezidentským palácom atmosféru naozaj spontánneho a ľudového protestného zhromaždenia. Boli tu zástupcovia všetkých generácií, najviac však tých starších ročníkov. Neboli prítomní žiadni holohlaví mládenci, ani provokatéri z opačnej strany.

 

Kto navštívil obidva mítingy, ľahko mohol vidieť, aký je rozdiel medzi mítingom profesionálnym a amatérskym. Tu nebolo žiadne pódium obkolesené kovovými zábranami, aby sa k mikrofónu nedostala osoba s nevhodným názorom, tu neboli žiadne biotoalety, odznaky, letáky, profesionálne transparenty ani veľkoplošné svetelné tabule. Organizátori stáli na múriku, zvuková technika pozostávala z jedného mikrofónu a amatérskeho reproduktora, ktorý musel jeden človek držať na pleciach, aby bolo vôbec niečo počuť. Ten hlavný rozdiel však bol v príhovoroch. Pôsobili neusporiadane, živelne, ale o čo menej boli profesionálne, o to závažnejší mali obsah.

 

Protimíting pod názvom „Slovensko si nedáme – nechceme štátny prevrat!“

 

Začiatok mítingu ohlásil moderátor mítingu Rastislav Blaško zazvonením kravského zvonca. Najprv urobil krátke poučenie zo zákona o zhromažďovacom práve a upozornil prítomných, aby sa zdržali všetkého, čo by narušilo riadny a pokojný priebeh zhromaždenia.

 

„Vážení priatelia, toto verejné zhromaždenie zvolalo občianske združenie Spoločnosť práv občanov vzhľadom na politickú situáciu, ktorá tu teraz je. Na organizáciu tohto stretnutia, ktoré je len takým obyčajným ľudovým zhromaždením, tu nie sú žiadne finančné prostriedky zo zahraničia. Je to v podstate emotívna výzva pre ostatných. Pozývam sem ďalších spoluusporiadateľov, ktorými sú pán poslanec Peter Marček, aktivistky Dáša Tonková a Iveta Michalíková a pán doktor Peter Lipták,“ privítal prítomných Rastislav Blaško a odovzdal mikrofón Petrovi Marčekovi, nezávislému poslancovi NRSR.

 

„Začal by som verejnou výzvou občanom Slovenska. Slováci nie sú Ukrajinci, nedovoľme opozícii majdanizovať Slovensko! Ja, nezávislý opozičný poslanec NRSR a predstaviteľ platformy poslancov za slušnú politiku sa verejne dištancujem od príživníckeho hyenizmu na tragédii vraždy novinára a podnecovania opozície k víťaznému marcu 2018, čo je akýsi bratislavský majdan podľa sorošovského manuálu farebných revolúcií,“ začal svoje vystúpenie poslanec Marček. Povedal, že Slovensko nepotrebuje pouličné nepokoje ako v Kyjeve, ani najatých odstreľovačov, a vyzval mládež, aby sa nedala zneužiť svojimi kolegami, ktorí sa stavajú do čela protestov. Spomenul Sorosove spoločnosti tretieho sektora a iné zahraničné organizácie, ktoré sa snažia podriadiť si náš štát a vyzval zodpovedných občanov: „Nedovoľme im majdanizovať Slovensko!“

 

Protimíting pod názvom „Slovensko si nedáme – nechceme štátny prevrat!“

 

„Nechceme majdan,“ ozýva sa do zatvorených okien Prezidentského paláca a Marček pokračuje: „Platforma poslancov za slušnú politiku má podozrenie, že za výzvou na politické protesty Postavme sa za slušné Slovensko stojí v pozadí niekto iný, niekto, kto má záujem rozvrátiť jednotu krajín V4 v spoločnom odmietaní migračných kvót a protimigračnej politiky.“

 

„Štýl výzvy, postupy a prepojenie sa ako vajce vajcu podobajú manuálu farebných revolúcií, na občianske pouličné protesty, ktoré po Európe organizuje finančný špekulant George Soros prostredníctvom rozsiahlej chobotnice mimovládnych organizácií naviazaných na Organizáciu otvorenej spoločnosti s prienikom na školy i vládne inštitúcie. Toto nie sú konšpiračné teórie, ako sa vyhovára hovorca prezidenta Andreja Kisku, ale je to realita,“ povedal Peter Marček.

 

Upozornil ďalej na to, že vražda ústavného právnika Ernesta Valka sa vyšetrovala šesť rokov a minister Lipšic ani vláda nepadli, kým po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky sa už po dvoch týždňoch koná pokus o prevrat. Vyzval na trpezlivé a dôsledné vyšetrenie vraždy, najmä či bol novinár obeťou alebo bol pre niečo obetovaný.

 

Marček: „V politike, vo voľbách aj pri prevratoch či revolúciách nie sú, žiaľ, dôležité pravda a fakty, ale bičovanie emócií, ktoré zastierajú zdravý rozum. Preto mám vážne podozrenie, že zo strany militantnej opozície dochádza k zámernému konaniu na rozvrat spoločnosti.“ Spomenul v tejto súvislosti aj postoj prezidenta Andreja Kisku a námestím sa začala ozývať výzva na prezidentovo odstúpenie.

 

Protimíting pod názvom „Slovensko si nedáme – nechceme štátny prevrat!“

 

„Vražda mladých ľudí mala zjavne poslúžiť niekoho nekalým záujmom získať moc na Slovensku bez získania mandátu ľudí vo voľbách. Štvavá opozícia, najmä zo strán SaS a OľaNO, má plné ústa obyčajných ľudí, ale v skutočnosti vôľu občanov obchádza a koná bez nich.“ Marček potom pripomenul historické paralely, zabitie rakúskeho arcivojvodu Františka Ferdinanda v roku 1914, podpálenie Reichstagu v roku 1933, fingovanú smrť študenta Šmída v roku 1989 a upozornil, že rovnako môže aj teraz smrť dvoch mladých ľudí niekomu slúžiť ako zámienka na plánovaný prevrat.

 

„Nechceme štátny prevrat,“ skanduje dav a Marček pokračuje: „Dokážeme, že máme silu aj vôľu ochrániť Slovensko pred spoločenskou krízou a občianskymi nepokojmi. Nielen súkromné, ale aj verejnoprávne médiá zlyhali, opozícia nezvládla vzniknutú situáciu a spolu prilievajú do ohňa olej.“

 

„Totalita médií,“ ozýva sa dav. Marček spomenul obrovskú túžbu opozície po moci, ale vyjadril vieru, že prezident potvrdí rekonštruovanú vládu a tým sa ukončia všetky pokusy o prevrat.

 

„Slovensko je naše! Slovensko si nedáme!“ ozývajú sa prítomní a k mikrofónu prichádza Iveta Michalíková.

„Všimnite si, že všetky tieto udalosti sa začali valiť po odmietnutí dokumentov ako Dublin 4 a Istanbulský dohovor. Vláda Roberta Fica sa stala nepohodlnou, keď odmietla ratifikovať Istanbulský dohovor, ktorý sa oficiálne nazýva dohovor proti násiliu voči ženám. Len v krátkosti vám objasním zopár sporných bodov,“ začala svoj príhovor Michalíková. „Dohovor definuje rod nie ako ženský či mužský, ale ako sociálne-spoločenský konštrukt, ktorý v zásade vôbec nesúvisí s biologickou realitou.“ Dav je pohoršený, ozýva sa aj smiech.

 

Protimíting pod názvom „Slovensko si nedáme – nechceme štátny prevrat!“

 

Michalíková pokračuje: „Ďalším bodom je juvenilná polícia pod názvom GREVIO. Je to obdoba nórskeho Barnevernetu, ktorý odoberá stovkám ľudí deti na základe udaní a dáva ich do ideologicky „správnych“ rodín. Ďalším bodom je legalizácia migrácie z dôvodu pohlavia – každý migrant môže požiadať o azyl, ak sa označí za prenasledovaného pre rodovú identitu. A na záver, protiprávnou bodkou je odovzdanie právomocí a dozoru nad dodržiavaním dohovoru mimovládnym organizáciám. Istanbulský dohovor ukladá povinnosť vyškoliť a vycvičiť jednotky, ktoré budú držať nad rodinami odborný dozor, zasahovať do domácností a rozhodovať o výchove našich detí.“

 

„Fúúj,“ ľudia sú pohoršení a kričia, že to nedovolia. „My sme tu doma,“ ozýva sa námestím.

 

Michalíková pokračuje o dohode Dublin 4, ktorú vláda Roberta Fica tiež odmietla podpísať. Ide o zmeny v nariadeniach Európskej komisie. „Tá najzásadnejšia spočíva v kolektívnom prerozdeľovacom mechanizme. To znamená, že každá krajina má prijať určité počty migrantov podľa výšky hrubého domáceho produktu a počtu obyvateľov. Ak krajiny odmietnu, obmedzia sa im finančné prostriedky EÚ. A opäť sa dostávame k mimovládnym organizáciám. Tie budú podľa Dublinského dohovoru namiesto vlády rozhodovať o počte migrantov a bez obmedzenia ich dovážať na Slovensko.“

 

„Toto všetko súvisí s tým, že chcú zmeniť Európu, jej demografickú štruktúru. Chcú rozbiť pôvodné národy, chcú nás rozvrátiť,“ doplnil Rastislav Blaško a dav kričí, že nechce kvóty, rozvrat Slovenska ani zmenu demografie.

 

Michalíková pokračuje: „Mimovládne organizácie budú podľa Dublinského dohovoru dovážať migrantov z islamských krajín a Nemecka v rámci vyrovnávania počtov, obzvlášť do krajín V4, keďže doteraz sme žiadne kvóty neakceptovali.“

 

Protimíting pod názvom „Slovensko si nedáme – nechceme štátny prevrat!“

 

Námestie je pobúrené. Ktosi kričí, nech si migrantov vezmú tí, ktorí im rozbili krajiny. Michalíková ďalej hovorí, že Dublin 4 zrovnoprávňuje sociálne dávky pre migrantov, aby neutekali z krajiny, kam boli pridelení, a že sa uvažuje o sume 800 eur na migranta mesačne. Porovnáva tú sumu s dôchodkami a platmi Slovákov. Pozerám na tváre okolostojacich a vidím v nich tú istú emóciu, ktorú pociťujem aj ja: neveria vlastným ušiam, nechcú uveriť akej šialenej doby sa to dožili.

 

„Zničia našu kultúrnu, bezpečnú krajinu a doženú nás do spoločnosti, kde rodina stratí miesto, stane sa nežiaducou a mestá sa stanú vojnovými zónami, tak ako je to vo Francúzsku, Nemecku, Belgicku, Taliansku, Švédsku. Nemusíme sa hanbiť za hlasné NIE – ochrana nášho kultúrneho dedičstva je našou povinnosťou. Odmietať rodovú a národnostnú prestavbu spoločnosti je naše výsadné právo. Nenesieme kolektívnu zodpovednosť za svetové vojny, nie sme vinní z kolonializmu, nemôžeme ani za arabskú jar a preto odmietame niesť ich dôsledky. Slovensko je naše a máme právo na všetky podobné snahy povedať: NIE!“

„Slovensko je naše!“ buráca námestie. Blaško hovorí, že niet kam ujsť a neostáva nám iné, len si za svoje práva bojovať tu doma. A víta vzácneho hosťa, ktorý si prešiel svojím politickým vývojom a teraz chce prehovoriť. Je to bývalý predseda vlády Ján Čarnogurský.

 

„Ak do krčahu prilievame vodu, príde chvíľa, keď sa preleje. Aj naša trpezlivosť sa už preliala. Pred necelým mesiacom došlo ku vražde novinára a jeho priateľky. Ešte ani neboli pochovaní a už sa táto ich vražda zmenila na číru politiku. Najskôr žiadali odstúpenie ministra vnútra. Dobre, odstúpil. To však nestačilo. Žiadali odstúpenie predsedu vlády. Dobre, aj ten odstúpil. Ani to nestačilo. Žiadali odstúpenie vlády a predčasné voľby. Prezident akceptoval zmenenú vládu, ale v piatok má byť zase ďalšia demonštrácia. Priatelia, na päťmiliónovom Slovensku zhruba 80-tisíc demonštrantov chce predpisovať, aká tu má byť vláda, chce predpisovať kto môže a nemôže byť ministrom vnútra. Toto je demokracia?“ pýta sa Čarnogurský.

 

Dav skanduje: „Kiska odstúpiť!“ Blaško rozdeľuje dav na ľavú a pravú polovicu – jedna kričí Kiska a druhá kričí odstúpiť. Ktosi vykríkne: „pozerá sa na vás z okna, zamávajte mu,“ ľudia sa otáčajú a mávajú smerom k Prezidentskému palácu. Ozýva sa smiech, ale vzápätí nálada zase zvážnie. Úžerník, podvodník, pozemkový manipulant, kriminálnik, ozývajú sa ľudia.

 

Protimíting pod názvom „Slovensko si nedáme – nechceme štátny prevrat!“

 

Čarnogurský pokračuje: „Ak sme tu dnes na tomto námestí, tak preto, aby sme chránili zákony a ústavu tejto republiky. Sme tu preto, že máme radi našu krajinu a nechceme aby išla rovnako zlou cestou ako niektoré iné krajiny, napríklad Ukrajina. A teraz sa vrátim k tomu zločinu. Celé toto sa začalo vraždou novinára. Ale na Ukrajine sa to začalo presne tak isto. V roku 2000 tam zavraždili opozičného novinára Georgija Gongadzeho, a ešte ani nebol pochovaný a už sa to zmenilo na politické demonštrácie, rovnako ako u nás. Tie potom v roku 2004 vyústili do zvolenia Juščenka za prezidenta, a tým sa začal úpadok Ukrajiny. A keď v ďalších voľbách vyhral Janukovyč, usúdili že treba asi niečo silnejšieho a prišiel majdan. A keď aj ten začal ochabovať, tak mocipáni, ktorí aj dnes sedia v Kyjeve vo vláde, pozvali odstreľovačov z Gruzínska, ktorí postrieľali asi tisíc ľudí. Chceme aj u nás niečo také?“

 

„Nechceme majdan,“ znie námestím mohutná odpoveď. Zdá sa, že ľudí stále pribúda, už je priestor pred Prezidentským palácom takmer plný. Čarnogurský pokračuje: „Toto námestie je zaplnené. A pritom porovnajte podporu médií nášmu  zhromaždeniu a zhromaždeniam, ktoré bežali v piatok. Porovnajte to!“

 

„Ale my by sme vlastne mali byť len tuto na okraji námestia a podstatnú časť by mali zaplniť voliči a priaznivci Fica, Danka a Bugára. Predsa oni vyhrali voľby, majú najviac poslancov, v prieskumoch verejnej mienky stále vyhrávajú. Ako to, že oni nezorganizujú demonštrácie, kde by na námestiach ukázali, akú demokraciu chcú na Slovensku chrániť a rozvíjať. Azda sa boja? Ale priatelia, ak to nebudú robiť oni, budeme to robiť my. A toto je len začiatok našich zhromaždení,“ hovorí Čarnogurský a zhromaždenie búrlivo súhlasí.

 

„Budeme organizovať ďalšie takéto zhromaždenie, najmä keď druhá strana bude organizovať svoje. Dobre, zatiaľ ich je viac, ale čoskoro bude aj nás viac. Keď potom prídeme na niektoré námestie a budú sa nás pýtať, prečo tam sme, odpovieme: sme tu, pretože zákony kázali nám!“

 

„My sme tu doma,“ odpovedá námestie Jánovi Čarnogurskému, ktorý prenecháva mikrofón Blaškovi. Ten ľudí informuje, že sú tam pripravené podpisové hárky s petíciou za vypísanie referenda o odvolaní Kisku z funkcie prezidenta. Prítomní sa medzitým bavia heslom „Kiska do smetiska“.

 

Protimíting pod názvom „Slovensko si nedáme – nechceme štátny prevrat!“

 

„Vážení priatelia, aby sme nerozprávali len my rečníci tuto hore, ja teraz zídem medzi ľudí a dám mikrofón niektorým z vás. Mám tu napríklad Emíliu Blážovú, ktorú mnohí poznáte z internetu,“ povedal Blaško a ponoril sa aj s mikrofónom do davu. Emília Blážová hovorí, že by bolo dobre vydržať do normálnych volieb a dúfa, že dovtedy sa národné strany spoja a konečne si urobia v štáte poriadok.

 

Blaško odovzdáva mikrofón aktivistovi Jánovi Molnárovi, ktorý má v ruke niekoľko červených kartičiek a postupne dáva prezidentovi červené karty za úžerníctvo, za likvidáciu hnutia HSP, za podvody s majetkami a za vlastizradu.

 

„Vlastizrada,“ kričia ľudia. Blaško predstavuje ďalšieho človeka, ktorý stojí v dave. Je to aktivista Peter Socha. Tvrdí, že Kiska dal príkaz zablokovať všetkých youtuberov, ktorí o ňom budú šíriť informácie. Hovorí, že má zablokovaný youtube a zrušený facebook.

 

Mikrofón dostáva poslankyňa za ĽSNS Natália Grausová. Hovorí, že ich strana podala vlani návrh zákona o mimovládnych organizáciách, aby tak ako to je v USA, Izraeli či v Rusku, mimovládky mali povinnosť informovať, kto ich platí. Poslanci koalície všetci zahlasovali proti, a naopak mimovládkam ešte odhlasovali obrovský balík štátnej podpory. Hovorí, že koalícia ich nepodporila ani po Kiskovom hanebnom vyznamenaní nepriateľov slovenskej štátnosti pri príležitosti výročia druhej SR.

 

Hovorí ešte niekoľko ľudí z davu a potom vystupuje, už opäť na múriku, ktorý slúži ako pódium, aktivistka Dáša Tonková.

 

„Situáciu, ktorá tu nastala, treba vidieť v geopolitickom kontexte. Základňa NATO vo Vajnoroch je zbytočná provokácia voči Ruskej federácii. Poslanci NR SR veľkou väčšinou schválili vládny návrh na vyslovenie súhlasu s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území SR a hlasovali zaň poslanci koalície i opozície, takže sme na vine aj my, lebo sme im to dovolili. My sme boli proti tomu protestovať, bolo nás tam zopár a oni na nás poslali policajtov, ktorí nás fotili, identifikovali, len za to, že sme vyjadrili svoj názor a nesúhlas,“ povedala Tonková.

 

Protimíting pod názvom „Slovensko si nedáme – nechceme štátny prevrat!“

 

„Fašisti,“ kričí dav. Tonková pokračuje: „Dôležité však je, čo sa na nás chystá, to ľudia nevedia a médiá to neprezentujú. V marci 2017 sme sa dozvedeli zo zahraničných médií, dobre počujete, nie z našich ale z cudzích, o vyhlásenom novom tendri na prípravu a výstavbu nových objektov na slovenskom území a tiež modifikáciu či opravu existujúcich. USA na tento účel chce vydať až 5 miliónov dolárov. Ide o rôzne objekty vrátane letísk, skladísk pohonných hmôt, kasární, inžinierskych komunikácií, opravovní, administratívnych budov a podobne. V dokumente sa uvádza, že najmenej jedna zmluva musí byť uzavretá s americkou spoločnosťou alebo spoločným podnikom spoločnosti USA a krajiny, kde sa bude stavať. Zákazku môže vyhrať iba americká spoločnosť, pričom musí byť schopná komunikovať so slovenskými úradmi v slovenčine.“

„Nechceme NATO“, odpovedá námestie. Tonková hovorí, že potrebujeme funkčné referendum, dobrý volebný zákon a tieto veci by mala riešiť verejnoprávna televízia. „Kde je? pýta sa.

 

Blaško hovorí, že to všetko je súčasť príprav veľkého vojenského konfliktu a kladie otázku: „Chcete vojnu?“ Ľudia odpovedajú skandovaním.

 

K mikrofónu prichádza Peter Lipták, lekár. Hovorí o tom, že každý rok zomrie na Slovensku v dôsledku zanedbaného zdravotníctva tri- až päťtisíc ľudí a ich životy nie sú menej hodnotné ako život zabitého novinára. Ľudia kričia, že chcú fungujúce zdravotníctvo, mier a stabilitu.

 

Blíži sa koniec zhromaždenia, niektorí ľudia sa začínajú vytrácať. Slniečko sa schovalo za domy a kto sa slabo obliekol, trasie sa od zimy. K mikrofónu sa dostáva ešte zopár neznámych ľudí a krátko hovoria. Napokon sa Rastislav Blaško dostáva k čítaniu záverečného vyhlásenia v mene jeho účastníkov.

 

„My, účastníci verejného zhromaždenia, zvolaného predstaviteľmi občianskej verejnosti, sa prostredníctvom tohto vyhlásenia vyjadrujeme k súčasnej vnútropolitickej situácii. Vyjadrujeme pobúrenie, rozčarovanie a hlboké znepokojenie z deštrukčného a protiústavného konania prezidenta SR Andreja Kisku. Podľa nášho názoru Andrej Kiska nezastáva národnoštátne záujmy SR, či v domácej alebo medzinárodnej politike, a nerešpektuje záujmy všetkých občanov Slovenskej republiky, pretože svojimi aktivitami polarizuje slovenskú spoločnosť. Andrej Kiska svojimi zásahmi do zloženia vlády pri jej menovaní bezprecedentne zneužíva postavenie prezidenta, prekračuje kompetencie a právomoci vyplývajúce z funkcie prezidenta SR a aktívnymi krokmi vyvoláva súčasnú krízu v štáte.“

 

Protimíting pod názvom „Slovensko si nedáme – nechceme štátny prevrat!“

 

V čítaní vyhlásenia pokračuje Marček:

„Andrej Kiska vo funkcii prezidenta republiky uskutočňuje kroky, ktoré smerujú k vytvoreniu prezidentského systému riadenia štátu, preto v tomto prípade hovoríme o štátnom prevrate. Vieme, že v prípade Kiskom vedenej vlády príde k zničujúcemu scenáru pre Slovensko a postupnému štátnemu rozvratu, lebo sa otvorí cesta ku vzniku základne NATO na našom území, môže dôjsť k rozpútaniu vojny proti Rusku z nášho územia, a budú prijaté také, zo zahraničia diktované dokumenty, ako rodiny rozvracajúci Istanbulský dohovor alebo záplavou imigrantov z Ázie a Afriky nás ohrozujúci dohovor Dublin 4.“

 

„Ďalej číta Lipták:

„My, účastníci zhromaždenia, odmietame základne NATO na našom území, odmietame obsadenie Slovenska vojakmi NATO. My chceme celosvetový mier, odmietame rozklad nášho štátu, a preto nesúhlasíme s donucovaním našej krajiny k prijímaniu migrantov podľa Dublinského dohovoru 4. Odmietame ponižujúce označovanie mužov a žien za jedno z dvadsiatich pohlaví a ohrozovanie našich rodín násilným odoberaním detí rodičom tak, ako nám to chcú vnútiť Istanbulským dohovorom. V tejto zahraničnopolitickej oblasti podporujeme kroky a stanoviská doterajšej vlády a žiadame, aby nová vláda v obhajovaní štátnych záujmov Slovenska pokračovala.“

 

Mikrofón sa opäť vracia k Blaškovi:

„Andrej Kiska a s ním aj opozícia na čele s Richardom Sulíkom a Igorom Matovičom, spoločne so súkromnými médiami zneužívajú vraždu novinára Jána Kuciaka so snúbenicou na realizáciu tohto štátneho prevratu. Vyzývame k mobilizácii všetky sily, ktoré zabránia tomuto zinscenovanému štátnemu prevratu a vzniku Kiskovej prezidentskej vlády. Andrej Kiska bol zvolený za prezidenta parlamentnej demokracie a nie za hlavu výkonej moci.“

 

Ďalej pokračuje v čítaní vyhlásenia Marček:

„Andrej Kiska s mimovládnymi politickými organizáciami, ktoré sú financované zo zahraničia, a takmer celá pravicová opozícia OľaNO, SaS, Progresívne Slovensko, Spolu, KDH rozvracajú bezpečnostné, ekonomické aj ľudské, rodinné, rodové, sociálne prvky našej krajiny. Odmietame tento prevrat a žiadame odstúpenie prezidenta Kisku a vyvodenie zodpovednosti voči všetkým vinníkom dnešnej, krajinu ohrozujúcej situácie.“

 

Lipták:

„V prípade nepriazivého vnútropolitického vývoja situácie sme pripravení v protestoch pokračovať. My sme väčšina a nedovolíme kričiacej menšine, aby nám vládla. My, radoví občania, sme za silný a bezpečný sociálne-právny štát pre všetkých občanov. Sme za silnú občiansku spoločnosť, rešpektujúcu vaše záujmy.“

 

Blaško potom informoval prítomných, že ďalšie stretnutie sa bude konať podľa toho, ako sa vyvinie piatkové zhromaždenie Za slušné Slovensko, ale pravdepodobne na budúci týždeň. Vyzval prítomných, aby zdvihnutím ruky odhlasovali svoj súhlas s prečítaným vyhlásením. Konštatoval, že ústavná väčšina ho schválila.

 

Krátko ešte prehovorilo zopár ďalších rečníkov z davu. Zaznelo ešte niekoľko záverečných hesiel ako „Kiska do basy“ a zazvonením zvonca sa zhromaždenie skončilo. Posledným bodom programu bola hymna, ktorú si prítomní zaspievali spolu s mladým spevákom Davidom Kudelkom.

 

Čo dodať? Pred pár dňami som bol na mítingu Za slušné Slovensko, a tak tie dve zhromaždenia porovnávam. Jedno bolo veľkolepé, vzrušujúce. Ibaže pôsobilo na mňa dojmom veľakrát hranej reprízy v podaní profesionálneho súboru. To druhé bolo amatérske… ale naozajstné. Niečo ako predpremiéra celkom nového predstavenia v podobe začínajúcej zostavy. Veľmi rád by som si pozrel premiéru v plnej paráde na veľkej scéne.

Ivan Lehotský